Informácie o okolí Banskej Bystrice

Slizké

Slizké sa nachádza v okrese mesta Rimavská Sobota. Leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria. Stred obce je v nadmorskej výške 400 m.n.m., chotár s rozlohou 832 ha v rozpätí nadmorských výšok 392-461 m.n.m. Jeho reliktný povrch náhornej vrchoviny tvoria prevažne vápence. Väčšinou je odlesnený, len na severovýchode je dubový les.

Historické názvy obce sú: Zyluche (1285), Stylusche (1301), Slysche (1413), Scylische (1427), Scilische (1427), Slizké (1920).

Písomne je obec doložená v roku... viac

Zádor

Obec Zádor sa nachádza v okrese mesta Rimavská Sobota. Leží v južnej časti Rimavskej kotliny na nive Blhu. Nadmorská výška v strede obce je 163 m.n.m., chotár s rozlohou 346 ha je v rozpätí nadmorských výšok 160-197 m n. m. Odlesnený chotár na rovine a pahorkatine s vyvinutými terasami tvoria podkladové sliene, ílovce a pieskovce, pokryté riečnymi uloženinami a sprašovými hlinami. Má hnedozemné, nivné a lužné pôdy.

Historické názvy obce: Zadorhaza... viac

Gömör-Kishont (Gemer-Malohont)

- regionálny, spoločensko-hospodársky týždenník. Vychádzal v Rimavskej Sobote v rokoch 1880-1919 na 4-8 stranách. Od roku 1897 mal charakter župného časopisu. Sledoval politiku vládnej liberálnej strany, zaujímal nepriateľský postoj k robotníckemu hnutiu a k slovenskému národnému životu. Viedol ostré polemiky s Národnými novinami.... viac

Gemerské terasy

Sú najrozsiahlejšou časťou Rimavskej kotliny. Tvoria ju riečne nivy a terasové plošiny Rimavy, Blhu, Slanej a Turca. Na západe je ohraničená Oždianskou pahorkatinou, na severe Valickou a Licinskou pahorkatinou, na východe Gemerskou pahorkatinou a na juhu Cerovou vrchovinou. Vznikla kvartérnou akumuláciou riek. Na terasách sú uložené sprašové pokrovy eolického pôvodu. Terasy majú ráz roviny, prípadne zvlnenej roviny a predstavujú dnovú formáciu Rimavskej kotliny s nadmorkými výškami 150-240 m.n.m. Pôvodný lužný... viac

Jármai, Karol

Karol Jármai (18.9.1887 Kremnica - 8.3.1941 Budapešť) bol zverolekárom, pedagógom.

Po skončení štúdií roku 1909 pôsobil na Vysokej škole veterinárskej v Budapešti, 1924 profesor patologickej anatómie, 1931-34 profesor na budapeštianskej univerzite, od roku 1934 na Technickej a hospodárskej univerzite v Budapešti. Významné sú jeho výskumy v oblasti bielokrvnosti. Autor monografií Általános kórtan (Budapešť 1920), A lipoidóziskról egy eset kapcsán (Budapešť 1937).... viac

Jonás, Jozef

Jozef Jonás (21.10.1787 Banská Štiavnica - 1.2.1821 Pešť) bol mineralógom.

V rokoch 1806-08 študoval na Banskej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Do roku 1814 bol súkromným ťažiarom, potom kustódom-adjunktom v Národnom múzeu v Pešti, v rokoch 1817-21 správcom prírodovedných zbierok. V Banskej Štiavnici mal na tie časy pozoruhodnú zbierku minerálov a rúd. Zaoberal sa rozsiahlym mineralogickým výskumom Uhorska, výsledky publikoval v domácich aj zahraničných odborných časopisoch. Autor prác Über das... viac