Slovenské učené tovarišstvo

Slovenské učené tovarišstvo známe tiež ako Tovarišstvo literného umenia bola prvá celoslovenská organizácia stúpencov bernolákovskej spisovnej slovenčiny. Vznikla v prvej fáze slovenského národnoobrodeneckého hnutia. Prípravy na jej založenie ohlásili poslucháči generálneho seminára v Bratislave 1789, založená bola roku 1792 pravdepodobne po úradnom potvrdení stanov, ktoré dosiaľ nepoznáme. Sídlo mala v Trnave, pobočky v Bratislave, Nitre, Rovnom, Banskej Bystrici, Spišskej Kapitule, Solivare, Košiciach, Rožňave, Jágri, Ostrihome a Viedni. Vedúcou osobnosťou bol A.Bernolák, archivárom a pokladníkom J.Fándly, poprednými členmi O.Mésároš, J.Palkovič, Š.Fába a i. Hlavným cieľom Tovarišstva bolo vydávať knihy v novom spisovnom jazyku (bernolákovčine), šíriť a rozvíjať ho, udržiavať čulý národno-kultúrny ruch, upevňovať pozície bernolákovskej spisovnej normy a jej prostredníctvom viesť k jednote národa na celom slovenskom etnickom území. Slovenské učené tovarišstvo malo okolo 500 členov z rozličných vrstiev slovenskej spoločnosti. Združovalo pravdepodobne všetkých, ktorí sa zaviazali zachovávať pravidlá spisovnej slovenčiny, prihlásili sa na odber vydávaných kníh, autorstvo alebo finančnú podporu spoločnosti. Členstvo sa preto delilo na vydavateľov (autorov a spisovateľov) a predplatiteľov (mecénov). Práce vydané tovarišstvom boli rôznorodé, ale najmä ľudovýchovné, zamerané na vymaňovanie slovenského ľudu z kultúrnej a sociálnej zaostalosti. Nákladom Tovarišstvo vyšli 3 zväzky Fándlyho práce Pilný domajší a poľný hospodár (Trnava 1792), Papánkove prepracované dejiny Compendiata historia gentis Slavae (Trnava 1793) a ďalšie knihy. V edičnom pláne bolo vydávanie slovenského šlabikára a učebníc. Roku 1795 viedenská pobočka pripravila podklady na vydávanie slovenských novín, ktoré mali vychádzať dvakrát týždenne na 1 hárku. Uskutočnenie tejto akcie znemožnil režim feudálnej reakcie a teroru v monarchii po prezradení jakobínskeho hnutia. Začiatkom 19.storočia Slovenské učené tovarišstvo zaniklo.

Zakladanie Slovenského učeného tovarištva (olej Andreja Kováčika 1934) - v strede Anton Bernolák, sediaci mecenáš bernolákovcov budúci kardinál Alexander Rudnay, vpravo od Bernoláka Jozef Ignác Bajza a Juraj Fándly

Zakladanie Slovenského učeného tovarištva (olej Andreja Kováčika 1934) – v strede Anton Bernolák, sediaci mecenáš bernolákovcov budúci kardinál Alexander Rudnay, vpravo od Bernoláka Jozef Ignác Bajza a Juraj Fándly